Psychológia rozhodovania a zákaz sladkostí
v školských bufetoch
Na Slovensku
vzrastá obezita u detí. Z tohto dôvodu poslankyňa v parlamente navrhla
zakázať v školských zariadeniach predaj rýchleho občerstvenia, potravín s
vyšším obsahom soli, sladkých pekárenských a cukrárenských výrobkov. Oponenti návrhu
namietali, že zoznam „zakázaných potravín“ nebol odborne doložený. Ďalej
uvádzali, že tento zákaz nič nevyrieši, keďže predaj sa presunie zo
školských bufetov do obchodov v blízkosti škôl.
Sústredím sa
na jednu stránku tohto komplexného problému – rozhodovania detí o svojej
strave. Je potrebné rozhodovanie detí regulovať? Pravdepodobne väčšina rodičov odpovie áno. Ale
ako to robiť, aby sa dosiahol želaný cieľ? Aby deti samé neignorovali pre nich
prospešné alternatívy voľby, ale aby volili zdravšiu stravu?
Zúžime túto
problematiku ďalej: možno bez zákazu dosiahnuť, aby sa deti a mládež rozhodovali
kupovať potraviny zdravé, a nekonzumovali v školských bufetoch tie nezdravé?
Jedno z riešení
ponúka tzv. architektúra voľby, ktorú v roku 2008 v knihe „NUDGE“
(postrčenie, poštuchnutie) predložili Richard H. Thaler a Cass R. Sunstein.
Kniha sa stala bestsellerom až natoľko, že sa ňou inšpirovali politici
v USA a vo Veľkej Británii pri vytváraní politík v rôznych
oblastiach.
Thaler
a Sunstein na základe poznania omylov, zaujatostí
a heuristík, ktorým
podlieha každodenné rozhodovanie ľudí
(pozri seriál Lenky Kostovičovej na túto tému), predstavili
v knihe možnosti „vylepšenia“ nie človeka, ale prostredia, v ktorom
sa človek rozhoduje.
Prístup
poštuchnutia sa nesústreďuje na „nedokonalosti“ ľudí (detí a mládeže), napríklad
ich slabú vôľu, limitované kognitívne schopnosti, úroveň zrelosti. Naopak,
počíta s nimi. Sú to vylepšenia prostredia rozhodovania, ktoré môžu pomôcť, aby ľudia robili pre nich samých
prospešné rozhodnutia. A to aj so svojimi kognitívnymi
a emočnými limitmi. Čo je podstatné: poštuchnúť ľudí k „lepšej“ voľbe možno bez toho, aby sa obmedzila ich osobná sloboda
urobiť iné voľby.
Thaler
a Sunstein svoj prístup nazývajú libertariánsky paternalizmus. Pod libertarianizmom chápu ochranu práva ľudí zvoliť
si. Pod paternalizmom rozumejú starosť o výsledok
rozhodnutia ľudí. Tieto myšlienky, najmä
keď sú predkladané politicky, znejú nezvyčajne až kontroverzne.
Značnú kontroverziu aj vzbudzujú. I keď ako jedinci intuitívne vieme, že tento prístup je súčasťou nášho každodenného
života: keď sa obraciame na niekoho
so žiadosťou o radu, žiadame usmernenie svojho rozhodnutia.
Vrátime
sa k problému školských bufetov a rozhodovaniu detí o nákupe
potravín v nich. Ak by politici (školy, učitelia, rodičia...) chceli
použiť prístup poštuchnutia, čiže architektúry voľby, nezakazovali by sortiment
potravín v bufetoch. Mohli by usilovať vytvoriť podmienky na to, aby v bufetoch
boli používané postupy poštuchnutia. K takýmto postupom (podľa Thalera
a Sunsteina) patrí napríklad prednastavená možnosť, štrukturovanie ponuky,
spätná väzba, odmeny, ceny. Pri vytváraní ponuky alternatív potravín v školských
bufetoch platí, že zaváži každý detail. Pre ilustráciu predkladám niekoľko málo
návrhov (ich počet a tvorivosť pri nich sú oveľa širšie):
-
Potraviny zdravé by mali byť
prezentované v atraktívnej a chutnej podobe, obale, farbách (samozrejme,
aj také by mali byť).
-
Miesto vystavenia zdravých
potravín (a tým aj poradie ich zaznamenania deťmi) by malo byť prioritné.
-
Ponuka príťažlivých pred-pripravených
zdravých balíčkov desiat, kombinácií pochúťok atď., aby s ovocím nebolo
viac práce a starostí ako s hotovou čokoládovou tyčinkou.
-
Pre menšie detí označenie
potravín podľa toho, ako sú zdravé – stačia emotikony, počet „smajlíkov“ či
iných „odmien“ podľa stupňa vhodnosti.
-
Pri menej zdravých potravinách
informácia o tom, v akej miere napríklad táto sladká tyčinka prispeje
k tomu, že „staneš sa tučkom, a budú sa ti smiať“.
-
Zapojiť zdravé stravovanie do
kurikula, pestovať ovocie a zeleninu priamo na školskom pozemku.
-
Vytvárať záujmové krúžky, súťaže
o najkrajšie či najchutnejšie ovocie (napr. Billa organizuje zbieranie
nálepiek o živote v oceáne do albumov, má to u detí veľký
úspech, stačí zmeniť obsah nálepiek).
-
Zdravšie potraviny by mali byť
lacnejšie.
Možno by sme
mohli skúsiť aj v školských bufetoch deti takto „paternalisticky“ chrániť
využitím princípov architektúry voľby. Ale zároveň by sme mohli deti „libertariánsky“
ponechať, aby sami predchádzali chybným rozhodnutiam, ktoré neskôr budú spätne
ľutovať.
Je otázkou,
či vhodnou pomocou pri rozhodovaní kohokoľvek sú príkazy, zákazy a pokuty.
Najmä pre deti alternatívy voľby predstavujú často niečo ako bludisko. Jemné
usmernenia fungujú v tomto bludisku ako navigačné body. Nad jemnými
usmerneniami je však treba dlhšie rozmýšľať než nad vydaním zákazu. Platí to
tak v školských bufetoch ako aj v iných prostrediach nášho života.
Ale o tom už v pokračovaní.
Obrázok prevzatý z
http://cdn.slidesharecdn.com/ss_thumbnails/choicearchitecture-bartschutz-ondido9-120320213410-phpapp01-thumbnail-2.jpg?cb=1332297512
Referencia:
Thaler,
Richard H.; Sunstein, Cass R. (2008). Nudge: Improving Decisions about
Health, Wealth, and Happiness. Yale University
Press. ISBN 978-0-14-311526-7.
prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.
Autorka je výskumná pracovníčka Ústavu experimentálnej psychológie SAV
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára