piatok, 15. mája 2015

KOGNITÍVNY EXPERIMENT




fáza prvá




Ak prechádzate tieto riadky, azda ste boli jednou z účastníčok či jedným z účastníkov pilotnej štúdie s krycím názvom „Kognitívny experiment“. Za to Vám opätovne ďakujem :).
Predovšetkým pre Vás, ale i ostatných čitateľov, uzrel svetlo sveta tento príspevok, čiastočne odhaľujúci tajomstvá projektu, venujúceho sa psychologickému skúmaniu posudzovania rizika.

Prečo čiastočne? Vzhľadom k sľubným výsledkom prejde výskum do nadväzujúcej - hlavnej - fázy, preto nie je možné prezradiť na tomto mieste priveľa. Možno si ju totiž číta potenciálny respondent, potenciálna respondentka. Čo-to však odtajniť môžem. Ale pekne po poriadku.

Myslíte si, že keď sú ľudia vystavení pre- a proti-argumentom v rámci istej problematiky, budú ich názory následne menej vyhranené? Je možné, že identická informácia, pochádzajúca od rôznych autorov, vedie k protichodným úsudkom? Alebo je celý obraz ešte komplexnejší?

Niekoľko dekád výskumu sa snažilo zodpovedať otázku, ako si ľudia formujú postoje a ako chápu informácie v podmienkach rizika a neistoty. Predovšetkým, keď im obvykle chýbajú skúsenosti, vedomosti, čas či kognitívna kapacita adekvátne porozumieť rozličným druhom dát. Vhodným kandidátom pre objasnenie početných zistení, týkajúcich sa posudzovania pravdepodobnosti a rizika, sú heuristiky. Ľudia sa spoliehajú na mentálne skratky, ktoré im pomáhajú vysporiadať sa s náročnými a zložitými situáciami. Imitujú relevantných členov okolia, orientujú sa na mieru podobnosti s príbuznými zažitými prípadmi, riadia sa aktuálnymi pocitmi. Takéto postupy však nezriedka vedú k skresleniam (pozri blogový seriál o ilúziách a odchýlkach, ktorého pokračovania sú v štádiu príprav).

Závery nedávnych štúdií naznačujú, že heuristické spracúvanie informácií o riziku je silne podmienené kultúrnym svetonázorom, respektíve predstavou o preferovanom fungovaní spoločnosti. Tento faktor sa javí byť dôležitý vzhľadom k zapojeniu jednotlivých usudzovacích a rozhodovacích stratégií. Nás zaujímalo, či sa takéto výsledky preukážu i u slovenskej populácie, čo môže byť ich vysvetlením, nakoľko dôležitú úlohu zohráva doména, riziká ktorej účastníci posudzujú, prípadne, či nájdeme individuálne rozdiely na základe rodu, veku a iných ukazovateľov.

Skúmanie problematiky má dôležité praktické aplikácie od komunikovania informácií o riziku, pravdepodobnosti a vedeckých zisteniach širokej verejnosti, cez optimalizáciu finančných a spotrebiteľských volieb a rozhodnutí o zdraví, po intervencie v oblasti verejnej politiky.

V prípade záujmu dozvedieť sa viac o detailoch dizajnu experimentu a predbežných výsledkoch, píšte autorke na adresu lenka.kostovicova@gmail.com. Výskumu sa budeme venovať v rámci popularizačnej prednášky počas novembrového Týždňa vedy a techniky a informácie o priebehu a záveroch oboch etáp projektu si budete môcť prečítať (aj) na tejto blogovej stránke.

Mgr. Lenka Kostovičová, PhD.
Autorka je výskumnou pracovníčkou na Ústave experimentálnej psychológie SAV
a študentkou Kognitívnej vedy na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK

Referencie

Kahan, D. M. (2012). Cultural cognition as a conception of the Cultural theory of risk. In S. Roeser et al. (Eds), Handbook of Risk Theory: Epistemology, Decision Theory, Ethics, and Social Implications of Risk (pp. 725-759). Springer Netherlands.

Kostovičová, L. (June, 2015). (Testing) the Cultural cognition theory of risk perception. Proceedings of the MEi:CogSci Conference 2015, Ljubljana, Slovenia. To be presented and published.

Obrázok stiahnutý z: http://achievewellnessgroup.net/cognitive-techniques-promote-health-wellness/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára